reklama

O referende, sexuálnej výchove...a o skutočnom živote, o ktorom sa nepíše v učebniciach

Priznám sa, skúsenosti s výchovou vlastných detí ešte nemám. Ale mám oči, uši a mimoriadne šikovné deti v širšej rodine, ktoré ma inšpirovali v tejto spleti názorov zaujať vlastné stanovisko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (61)

Rodinný obed.Zo 10 ľudí sa tlačilo pri dvoch spojených stoloch. Viete si to predstaviť: " Dones, odnes,podaj, kurnik, ta váza, nevidím na teba..zase si vylial colu??? A nezabudni...hranolky!.. neskoro. Tak aspoň to kura vytiahni. A ty nepi toľko zas!..." Dcéra našich známych, asi 12-ročná, sa začala prplať v stehne kuraťa. Rozvážne zoškrabávala zlastistú, chrumkavú kožku z kuracieho stehna a odrazu ju práskla bratovi do taniera: "Na, jedz ty, ja predkožku nemám..." Začala sa smiať a keďže reakcie ostatných boli nulové, až priam mrazivý opar zastal aj nad vrelou polievkou,oblízla si červeno nalakovaný prstík s vysvetlila: "No a, sme mali prednášku..." Jej brat-dvojča sa tiez nedal zahanbiť: "A vy ste pyskaté, lebo máte dokopy tri pysky..." To už hlava rodiny prudko vstala od stola s tým, že ho prešla chuť. Hostiteľka radšej všetko to inkriminované jedlo pozbierala - s akýmsi náznakom odporu a sťa mávnutím čarovného prútika sa na stole objavila káva a zákusky. Všetci hltavo jedli, pozerali doblba...do hláv im síce nik nevidel, ale tušili to všetci...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj počas môjho detstva mienkotvorcom bola škola a hlavne "súdružky učiteľky", rodičia boli večne v práci, existovali ešte pracovné soboty, starí rodičia, ktorí chronicky niečo robili, alebo sa tajne modlili... A potom to bol predchodca googla - ústne podanie. Keďže to boli ale veci neoverené, híkali sme nad senzáciami, ale priznám sa, neverili sme. Neskôr nastúpilo Bravo Girl a rubrika, kde sa dievčatá zdieľali s prvými problémami - od vyrážok a malých pś / v 14-tich big problem! / počnúc a prvými sexuálnymi skúsenosťami končiac. Keďže to bol pomerne drahý časopis, zväčša jeden koloval po celom ročníku a majiteľovi sa vrátil len pokrkvaný kopec lesklých papierov bez ladu a skladu. A my sme zase krútili hlavami, či je to fakt, či len v Nemecku.. ale lákala nás predstava...lásky, zamilovania, romantiky...To, čo malo nasledovať ,ani vďaka najlepším článkom spomínaného časopisu ,nezapadalo do koncepcie detského mozgu husákových detí. Zaspávali sme predstavami o záhadnom Robinovi Hoodovi, čestnom Winnetouovi a hľadali sme podobnosť s nejakým tým spolužiakom-gentlemanom, ktorý na rozdiel od ostatných nosil biele ponožky, ofinu pristrihnutú šikmo a voňavkoval sa...Nechápali sme, o čom rodičia a starí rodičia točia, keď prízvukovali, že žena má ísť do manželstva poctivá. No a? Šak nekradneme! A čo až po svadbe?... "sex" - slovo vháňajúce karmínovú červeň do tvárí... načo sa to robí, keď sa u toho ochká a jojká...a pripadalo nám to ošklivé v kontraste s chrabrými rytiermi, ktorí by toto iste nepáchali :) Nechcem sa v tejto myšlienkovej úvahe vracať do čias, kedy bolo všetko iné. Aj vtedy niečo bolo správne a mnohé veci pomýlené. Dopila som kávu a pozrela na predčasne dospelé deti, ktorým drobné prstíky lietali po klávesnici notebooku. Nedalo mi: "Decká, a vám sa páčila tá prednáška. Chceli by ste hodiny sexuálnej výchovy..?" Vyprskli smiechom: "Teta, šak my sme to všetko už dávno videli na youtube, vygooglite si slovo vagina a mate to aj s obrazkami. To je stare...Len nám je smiešne, keď o tom hovorí učka a má červené aj uši..." Hlava rodiny sa opýtala: "A je niečo, čo ešte neviete??" Nastalo ticho. Dlhé mĺkve ticho, počas ktorého bolo počuť myčku riadu z vedľajšej kuchyne. Ozvala sa malá slečna: " Ujo, nám povedali "ako", ale nepovedali "kedy" a ani "s kým" a "prečo". My ovládame teóriu. Ale ja ani neviem, že čo je to tá láska..to akože, keď mám rada môjho psa? A ocko mamku, kým sa nerozviedli. Alebo je to to, prečo nás mamka nechala samých s ockom kvôli ujovi Romanovi? Ale on nie je zlý, berie nás na dovolenky..." Vtedy mi to došlo...nás v socíku učili čestnosti - ako iskričky, chrabrosti akú by mal mať pionier...že máme byť vždy pripravený brániť vlasť / nevedno pred kým/ a najmä, naučili nás báť sa. My teraz deti učíme sebavedomiu, chceme im poskytnúť najlepšie zázemie, školy, krúžky, informácie. Ale deti nevedia o hodnotách...učia sa o rýchlokvasných kontroverzných osobnostiach, obdivujú lživo opísané polopravdy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stalo sa to asi r.2001 Tiež už som nebola najmladšia, keď som sa ocitla na prednáške o.Pavla Hudáka o ľudskej sexualite. Najprv som si vravela, že je infantilné, detinské, mne 21-ročnej koze hovoriť o potrebe dvorenie a ako postupujú fázy zamilovania u mužov, u žien, čo si skutočne muži vážia na ženách a kto je vlastne hrdina. Zostala som do konca, najprv, aby som sa nestrápnila, keď zostali všetci :)...čo-to aj zapadalo do mojich myšlienkových schém...a potom ma slová prednášajúceho odviali kdesi, kde by som chcela žiť...a čo by som chcela celý život prežívať..Ba aj zopár sĺz padlo do poznámkového bloku. Doteraz som si zapamatala akurát to, čo som vtedy nepovažovala za až tak postatné: že žena je kvetina. Krásna a dokonalá.Neporovnateľná. A treba ju chrániť, lebo v sebe nesie zázrak...Keď prednáška skončila, dospelí muži a ženy si sem-tam spakruky utierali tváre. Chlapci za dievčatá skladali stoličky, dievčatá sa hanblivo usmievali a ďakovali...A to sme už za sebou mali anatómiu, kde sme ženský aj mužský genitál + ich časti poznali aj v latine, na fyziológii nás naučili ako to funguje. Ale citovo sme zmaturovali až vtedy. Ja...nemyslím, že je potrebné deti vzdelávať o sexe. To si vygooglia.../ to neznamená, že to schvaľujem /. V trafikách sa to hemží pornočasopismy, sú tu sex shopy,..a zvedavosť je deťom vlastná. Ale čo si myslím, že je potrebné - viesť deti k hodnotám, láske, tolerancii,.rešpektu voči druhému pohlaviu. Učiť sa nie o žene a mužovi - ale o mužnosti a ženskosti. O materstve. O tom, o čom sa tak ťažko hľadajú slová aj nám dospelým, pretože pozráňaní v intímnej oblasti sme asi všetci...a toto dnešným deťom neželám. Ostatne, je to to najgeniálnejšie, čo tu po nás zostane. Neurobme z nich stroje. Ale rozumné bytosti so srdcom. 

Lucia Kvapilová

Lucia Kvapilová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...žena. lekárka, ktorá si praje, aby všetky jej blogy mali dobrý koniec. aj ten posledny :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu