reklama

Cesta vlakom, ktorá sa stala putovaním za cieľom.

Venované všetkým, ktorý práve cestujú...stastnu cestu azda si to trocha sprijemnime aj tymto blogom...citat medzi riadkami,pls...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Písal sa rok 1979. Socializmus kvitol ako zlatý dážď, ľudia boli relatívne spokojný s politicko-sociálnou situáciou / čo im iné zostávalo/ Všetci mali málo iba niektorí viac. Veľa nemal nik, tak ako nik nemal najmenej. Všetci mali povinne prácu - aký to luxus v dnešnej dobe! Fičali na novomanželských pôžičkach, za ktoré si zadovážili spálňu / cca 4 typy na 100.000 obyvateľov/ a tam ostošesť generovali kvantá Husákových detí...

Máj. Na miestnej železničnej stanici na východe ČSSR sa šťuchal dav ľudí dúfajcúcich, že sa vojde do dvojvagónky. Niektorí volili nikotínový antispray, iní spoliehali na zamračené tváre

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomedzi vynikala dvojica v uštrikovaných svetroch, ktorí sa netvárili ani ani. Boli mladí, zaľúbenosť vystriedali náhle povinnosti, neskoro zistili, že hlavou múr neprerazia a keby vedeli, že takto budú hibernovať do r.1989 asi by ich na mieste porazilo. Aha..zabudla som to hlavné. Ona, v okuliaroch s výrazným akné /dermacol bol ťažký podpulťák/ stískala v náručí ružovú deku. Takú pohyblivú. A tam si spokojne cmúľalo cumlík bacuľaté dievčatko majúce totálne na háku socík, marxizmus a leninizmus, kapitalizmus..hlavne, že mala svoj cumlík tvaru ..cumlíka..a ešte viac super bolo, že bol ružovej farby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovedna po deviatich hodinách cesty – spolu s jedným prestupom a jedným výstupom histerickej manželky rušňovodiča- vlak došiel do cieľa. Ocitli sa v druhom najväčšom meste spoločnej republiky Čechov a Slovákov, o ktorej trvácnosti stará mama dievčatka v ružovej deke silne pochybovala a po treťom poháriku vína predvídala občiansku vojnu tvrdo konkurujúcu Americkému Severu s Juhom.

Nevedno, či práve natriasanie, vykrúcanie, monotónny zvuk, prehadzovanie, alebo skôr striedanie svetla a tmy v staniciach rezonovalo viac, no odvtedy to dievča v ružovej deke milovalo cestovanie vlakom. S rešpektom zvykla drepieť pri veľkej lokomotíve, mrazilo ju vzrušením a rešpektom. S hrôzou obdivovala masívne kolesá a hrala sa na tipovačku, koľko ľudí stihlo ukončiť svoj život práve pod ich gilotínou. Bolo to zvláštne dievča. Bavila ju fyzika, matika /brr.../, z telesnej mala sólové dvojky. A keď sa chcela vyplakať, sadla si na legendárnu širokorozchodnú a hádala si šťastie-nešťastie-balík-list-bozk. Pri poslednom slovku sa vždy zapírila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O tri desiatky rokov neskôr...

Dievčatko s umeleckým menom MK bolo opäť na cestách. Ale už nie samo...Hore z lôžka visela ruka muža, ktorý ...tam spal, logické, nie ?

MK cestou tam nespala. Ale nespala ani cestou späť. Možno si nechcela zaľahnúť účes, skaziť make-up. Alebo len nemohla zaspať. Keď ju to prestalo baviť, občas sa postavila, dotkla ruky muža ležiaceho nad ňou a jemne mu ju zastrčila pod paplón. Rada pozorovala ako spí. Vrásky sa mu vtedy zázračne vyhladili , vyzeral bezbranný a nežný. Usmiala sa.

Otvorila dvere do chodbičky a dotrmácala sa na WC / ktoré bolo absolútne totožné s WC spred 30.-tich rokov/. Opláchla si tvár, zahľadela sa do flekatého dvojzrkadla. Dve MK. Panebože. Nevie zvládnuť ani tú jednu. Na zrkadlo úhľadne napísala : "Never všetkému, čo vidíš". Trocha ju to rozptýlilo. Vlak zastavil. Opäť ďalšia stanica. Podľa chaosu a bordelu na nástupištiach vydedukovala,že už sú na Slovensku. Stiahla okno a pozorovala rozospatých cestujúcich, ako sa premiestňujú zo stanice na vlak a z vlaku na stanicu...z vlaku k plecháču, zo stanice k plecháču, z plecháča na WC a tak dookola ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zamyslela sa: „Fakt. Život človeka je taká instantná cesta vlakom. Kamsi. Od niekiaľ.“ A myšlienky sa rútili rýchlosťou svetla vo vákuu ...Som geniálna!“, zvolala! Nemala problém cítiť sa tak ,na rozdiel od autorky tohto textu, tým pádom sa vylučujem akúkoľvek autobiografiu.

Takže "Vo vlaku", v ktorom sa priebežne nastupuje, vystupuje,...sú rôzne "miesta"..I,II. triedy. Nájsť si "vyhovujúce miesto vo vlaku" je pre väčšinu cestujúcich "najdôležitejšie". Zmýlili si miesto s cieľom cesty...

MK došla myšlienková niť , zabuchla okno a trmácala sa späť do kupé. Nechápala prečo je väčšina ľudí stále nespokojná so svojou miestenkou. Dožadujú sa lôžka hore, dole, na samotke..a iným tak zvýši akurát na stojáka v chodbičke. A div sa svete, práve tí bývajú najspokojnejší, radi, že vlak stihli a dokonca ide ich smerom..Ruka muža spiaceho nad ňou sa opäť vykotúľala. MK ju už po stýkrát nežne uložila na miesto...A uvažovala ďalej: Niektorí cestujúci sa zvezú celú trasu, iní len úsek, pár zastávok...Sú samozrejme takí, čo cestujú bez lístka, bez batožiny...ale aj bez mozgu..a bez srdca...a ostošesť vyskakujú za jazdy...

 Každý vlak má svojich patrónov. Sú to pozemšťania prezlečení za sprievodcu, SBS, bufeťáka...ale nik nevie dať presnú odpoveď na to, kedy vlak dorazí na miesto.

Aj rušňovodiča si každý predstavuje inak. Ba odvážlivci tvrdia, že vlak je riadený družicou na Marse alebo Venuši.

Niektorí pasažieri si vo vlaku čítajú, iní hľadia do blba, radostní aj rezignovaní z dlhej cesty dostať sa do cieľa.

„A kam vlastne cestujem ja???“...počula zreteľne vlastnú otázku. Vlak so škrípaním bŕzd núdzovo zastal. A stál a stál, kým sa MK nerozhodla, že cieľom jej Cesty bude Svetlo, ktoré nikdy nezhasne. Potom sa nečujne pohol ďalej..

Lucia Kvapilová

Lucia Kvapilová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...žena. lekárka, ktorá si praje, aby všetky jej blogy mali dobrý koniec. aj ten posledny :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu