Zrejme neexistuje človek, ktorého by sa v jeho okolí samovražda nedotkla. Buď niekoho poznal osobne, o niekom počul / veď je to senzácia... s esenciou tragédie ešte "senzačnejšia".. /, alebo istý úsek života o tom uvažoval sám..
Z minulosti sa donedávna prebral fakt, že samovrážd pribúda vekom . Životnými tragédiami, konfrontáciami, pohromami,sklamaniami, nevyliečiteľnými ochoreniami.
Nuž, osobne si už nie som úplne istá. I keď je pravda, že tragická smrť "staršieho bezdomovca, navyše alkoholika", nepritiahne toľko očí ako nepochopiteľná, neočakávaná smrť mladého krásneho zdravého človeka.
/ Všetko chápať v úvodzovkách, pretože dobrovoľná smrť je vždy veľká tragédia a morálne zlyhanie spoločnosti. Aj mňa, Teba, jeho, jej.../
Začítali ste sa niekedy do svojich denníčkov z puberty?? Kto ako zas bol literarárne nastavený, samozrejme...Poznám kolegyňu, ktorá si v tom čase obscesívne opisovala citáty z hrobov. Kamarátka sa zas do inej ako do čiernej neobliekla. Asi rok.
Depresívny look, vlasy sčesané do čela a nechty aj pery načiernené akosi patrí k tomuto životnému obdobiu.
Dnes /cca 10 rr.dozadu/ naši mladí majú unikátnu možnosť vyburovať sa na sociálnych sieťach. Prvadepodobnosť, že by boli úplne sami, hmm???? to nie...osamelí,to skôr.
A v tichu rozpačitého pozorovania prvých zmien na svojom vlastnom tele, emóciami, píšu priam presenilné depresívne úvahy o kvázi odžitom živote. Fatálnom, hoci prvom sklamaní,nezriedka "len" platonickej príchute. Ale verím, že to bolí. Keď je to "na-poprvé"...
Medzi nepríliš pozoruhodné faktory považujem povzdychy o absolútne nemožných rodičoch, stupídnych životných podmienkach..
Ale aj tak sa mi zdá, že sme v tej rebélii boli podobní. Hippies, deti kvetov, 60.-te roky, 70.-te, ???
Dych mi vyrazil nedávno jeden realistický blog:
Samovraždy sú údajne "cool".
Tak ako pearsing, tetovačky,nízke ego, vysoké podpätky aj oscilujúca frustračná tolerancia...
Autor citoval aj niektoré konkrétne diskusné fóra, kam sa niektorí chodia vyplakať, zveriť so svojimi myšlienkami o opustenosť, ničote, nepochopení. Ale aj starosťami s veľkým zadkom, malými prsiami.
Niektoré sú už presuicidálne volania o pomoc. A iní si sem chodia vyplaviť adrenalín, verbálnu agresivitu aj s takouto podobou:
"S takým pravopysom sa nedivím, že ťa ostatní nenávidia."
"No jasné, ďalšia tlstá histerka. Nežer a hyb sa".
"Tak "to" aspoň urob originálne, nech majú o čom novinári písať..hehe...jak Bartošová. Ale na to ty nemáš gule, pi...sprostá" - v rôznych obmenách a rodoch...
Samozrejme, že takto nemôže reagovať normálny človek. A snáď to ani nedomyslí , súdiac iného podľa seba samého.
Ale ani v tomto gro asi nebude.
Problém bude v tom, že takýchto debát je veľa. Všade sa diskutuje, polemizuje..sme prejedení slovami. Ostatne aj niektorí bloggeri mi možno dajú za pravdu, že čitatelia, ktorí nikdy nič nenapísali, si s radosťou očistia topánky do ega, ktoré sa len snaží prezentovať svoj názor. To však len na porovnanie, predpokladám a dúfam, že kvôli dvom trom nevhodným poznámkam ešte žiaden blogger neodišiel zo sveta.
Avšak, kde sú ľudia, čo by ešte nie dostatočne imúnnym mladým krehkým nevydiferencovaným dušiam mohli pomôcť?
Tí majú kopec vlastnej práce.../ žiaľ, kydám aj do vlastných radov/
Veď takých teatrálnych depresívnych básní, poviedok, SMS, fotografií, odkazov - je veľa. Tak ako je zosieťovaná aj väčšia časť spoločnosti . Každý o každom vie, čo nevie si domyslí, ale s radosťou okomentuje...
V histórii sa ale tiež objavujú akési pochmúrne obdobia, ktoré chrlili hrdinov, ktorí volili dobrovoľní odchod na druhý svet. Príznačný je takýto esprit pre romantizmus / pr.Goetheho román Utrpenie mladého Werthera/ Nemusím myslím pripomínať obsah. Žiaľ, štatisticky bolo dokázané, že po vyjdení tejto knihy sa to v spoločnosti neočakávane rozvlnilo samovraždami. Človek nebol v tiesni sám...keď to urobil aj Werther!
Divadlo, umenie, nenaplnené múzy, sirény, pre ktoré vyskakovali námorníci z lodí...
Anna Kareninova, Rigoletto...
A čo Rómeo a Júlia??? - príbeh najznámejšieho mileneckého páru z Verony, kam každoročne chodievajú stovky párov spečatiť svoju lásku. Krásne zvláštne, ako sa to vezme.
Dobrovoľná smrť je defacto odpradávna opradená tajomstvom "bezbolestnosti, beztiaže, akéhosi hmlistého oparu vône ľalií..."
A teraz skok do prítomnosti:
Myslíte, že sa niečo zmení po vlne samovrážd mladých na Slovensku???
Zopár "dobroprajných" starých babiek nebude musieť loviť v pamäti Alzheimerom rozlezeným mozgom šťavnaté témy...
Kiežby som sa mýlila!!!
Ja sa pokúsim oftalmoskopom posvietiť si ďalej dnu...
Na záver jedna info:každoročne preletí médiami informácia o záhadnej samovražde včiel, teatrálnom úhyne veľrýb, delfínov...Podľa vedcov sa všakv žiadnom prípadenejedná o samovraždu. U zvierat je pud sebazáchovy predsa o čosi dokonalejší ako u ľudí...žeby v tom bol náš priveľmi dokonalý mozog ???