"Pokus" o interview s bezdomovkyňou, ktorá sa stala mojou priateľkou...

Autor: Lucia Kvapilová | 1.4.2015 o 17:23 | (upravené 1.4.2015 o 17:53) Karma článku: 6,89 | Prečítané:  1739x

Na ulici, ale na úrovni! Rozhovor s bezdomovkyňou, ktorá je vegetariánka, nosí tangá, denne sa sprchuje a abstinuje od alkoholu. Majka Cz.

 

Majka, ako dlho si „na ulici“ ?

„30.6 bude 15 rokov...“Sila, čo ???...

 

Aké boli tvoje začiatky?

Veľmi ťažké, sociálka sklama, ostatné úrady so mnou odmietli komunikovať....nevedela som sa zorientovať,úplná hrúza des.... nevedela som, ako prežívajú bezdomovci,veď dovtedy som nimi pohŕdla... bola som úplne sama,rezignovaná... dospelé deti chvala Bohu pracovali pri kolotočoch, bolo o nich postarané.. Bývalý manžel na mňa kašlal...Veľká láska zhorela po pol roku...2 mesiace som sa sama túlala, chodievala som sa umývať a upravovať k Hornádu,modlit do Dómu..Pri Hornáde som si aj prala, umývala sa, pretože hygienu som udržiavala a udržiavam stále. Pomohol mi ale jeden pán bezdomovec, poviem aj jeho meno, Štefan Homa. Nezištne. Navigoval ma, ako prežiť na ulici. Pracoval vo výmenníkovej stanici, tam som prenocuvávala. Zoznámil ma  s ďalšími „dobrými“ bezdomovcami. Nevarili sme, jedli sme len suchú stravu, čo sme si kúpili,rozdelili sme sa. Do omrvinky. Vtedy som ešte nežobrala. Žila som v skupinke . Počas dňa sme veľa chodili, či na Aničku, na Gajdovku, k vode, aj sme si zaplávali, poležali na tráve, oddychovali sme..A aj popíjali, netreba klamať. Ukáž mi bezďáka, čo nepije...Prespávali sme na Železničnej stanici, pokiaľ nás nezačali vyhadzovať. Vraj si máme ísť do zimy staviať snehuliakov...šla som prvá...Potom sme šli spávať  do vagónov. Ja na stupačkách, starší syn v vnútri...Vždy som MAMA. Aj na márach budem.... nedokázala som si pýtať od ľudí peniaze, veď som mala  sociálku..klamať ich ??? napokon som sa stala bielym koňom pre tri spoločnosti. debilná.... ja, alebo tento štát??? Nedávaj tam moju fotku...zajtra tu už nebudem, stačia inicálny... S nimi som bola v Anglicku, pracovala som pri páse, bolo o mňa postarané. Ale prachy si nevidela....Keď som sa natrvalo vrátila, nemala som žiaden príjem. Až vtedy, 5 rokov dozadu, som sa ja, žena s IQ 140, prvýkrát odvážila pýtať od ľudí pomoc...

 

Na aké spomienky chceš zabudnúť?

3krát som sa pokúsila skočiť pod vlak. Zabrzdil ma asi pud sebazáchovy.Alebo som vadná...neschopná....Či synovia....neviem???... 10 krat som bola na psychiatrii v Košiciach, aj v Plešivci, vždy som si vážila, čo pre mňa lekári urobili. Pamätám si, ako raz primár Džodla z Plešivca povedal, že skutočný blázinec je za mrežami ale vonku.Je to pravda, pozriem na cloveka a viem, co mu je..Je to fakt !

 

 

A ako sa dá na ulici prežiť?

Vieš, my si na ulici už sami  zo seba robíme  srandu. Raz som prišla k jednému pekne oblečenému pánkovi a povedala som mu: „ Dobrý deň. Prepáčte, mladý muž, že vás vyrušujem. Keď vás odprevadím domov, necháte si ma?“..:) Mám 12. Občiansky preukaz, policajti mi už z diaľky zdravia, že strážim automaty na lístky pri Železničnej stanici, neraz mi podarovali aj stravenku. Revízori, keď ma vidia, ako sa v zime vozím z konečnej na konečnú, niektorí pochopia. A niekedy musím vystúpiť a túlať sa sama. Mám veľmi rada ľudí, nie je pravda, že by boli k bezdomovcom nevšímaví. Mrzí ma, že všetkých bezdomovcov hádžu do jedného vreca. Nebol by deň, kedy by som bola neumytá, špinavá. Na Zvonárskej je pre bezdomovcov za 30 centov sprcha, vymenia vám veci za čisté úplne od ponožiek. Zadarmo. Ponúknu polievku, čaj, kávu, dostávame balíčky.   Nie každý bezdomovec o tom vie. Alebo nechcú vedieť, je im to „fungel jedno“. Bezdomovci, ktorí holdujú vínam „čučári“, odchádzajú ako prví. Veľa ich pomrzne. Dozvieme sa o tom len tak, že sa týždeň neukážu, alebo nám to oznámia iní.  Moja rodina sa mi spočiatku obrátila chrbtom, pretože aj ja som zo zúfalstva vypila viac ako treba. Teraz sa to začína meniť.  Možno aj preto, že som sa rozhodla zabojovať a žiť normálne. Bývam v Bernátovciach, u p.farara Gombitu, som spokojná, snažím sa dodržiavať ich pravidlá. Je tam ubytovaných asi 150 ľudí v dvoch hangároch – muži a ženy spolu. V hangároch je to ťažšie, nie každý vie vyjsť s druhým.  Ja teraz bývam v domčeku s ôsmymi ženami. Viete, ja som si  uvedomila, že vás život na ulici nezabije. Ale nedodá ani zdravie ani krásu...:)”

 

Viem o tebe, že si „vegetariánka“ ?

Nikdy som mäsu neholdovala. Keď mi dobrí ľudia dajú peniaze, alebo stravenku, pôjdem si kúpiť ovocie, mlieko. Raz som bola v Aivege asi tri hodiny, kým som to dožula...:) Potom som týždeň jedlo nechcela ani vidieť. Na ulici sa vám veru scvrkne žalúdok...ja necitam tie dristy o ľuďoch, čo údajne jedlo nepotrebujú. Kašlem na publicitu, aj na charitu. Ak vyžobrem straveniek viac, jedia aj kamaráti, čo nemajú do úst a neprepadli čučo-mánii,,,

 

Ako sa bezdomovec dostane k alkoholu?

Aby zabudol! Vymažeš si všetko z hlavy. Aj ja som si vypila, vtedy som sa vedela aspoň vyplakať. Ale prišlo to postupne. Teraz som abstinujúca alkoholička. Nosím so sebou v ruksaku hrebeň, spodné prádlo. Jeden čas som mala aj klieštiky na mihalnice...: ) Poarovala mi jedna slečna. A veru som ich aj použila! J Neznesiem, keď nie som upravená. Strihať sa chodím do učňovského salónu na Maratónca Mieru...a keď mi ľudia podarujú, aj si nafarbím riasy, vlasy. Na ulici som, ale taká, aby som sa za seba nehanbila.

 

 

 

Aký je Tvoj „denný príjem“ ?

Tak sa podrž! Aj 400 eúr. A NIKDY si to nenecham pre seba!!!!. Keď mi podarujú stravenku, som ešte radšej a niekedy môj obed odnesiem druhým. Ulica ma naučila pomáhať si navzájom.Vy, ľudia, za závojom...nosíte masky....a nie zriedka ma ľudia pozvú na obed, aby sa niečo dozvedeli. O sebe. U mna komplimenti nenájdu. Kupujú si spásu...smola..

 

Čo by si odkázala ľuďom „s domovom“ ?

Nech si ho vážia! A neprajem život na ulici ani najhoršiemu nepriateľovi. Bývala som na Mlynárskej, vo VSS bytoch. Boli odkúpené istým Grékom do osobného vlastníctva. Moj muž prechlastal nájomné...   40 rodín vysťahovali, v noci o 00:15. Ja som sa ocitla v Kosmalte. 3 dni a von!Smola...Alebo Cesta????    Vtedy bolo okolo toho veľké haló, veci nám vyviezli do Šace, do hangáru, boli strážené. Ale len  mesiac. Ten, kto si ich nevyzdvihol, ich už viac nevidel...haló stíchlo. Ako okolo každého , kto má v tomto štáte problém....

 

 

Čo by vám, ľuďom na ulici, podľa teba, mohlo pomôcť...?

Do práce ma nezoberú, brigádovala som len v zahraničí. Táto suchá zima bola veľmi krutá, mala som omrzliny. A veru, párkrát som prespala aj v kartóne. Ale snažila som sa vyhľadať pomoc.  Vždy som bola  komunikatívna. Pracovala som ako predavačka v Otexe. Nemala som problém zažartovať, pamätám si, chodili ma baliť medici, že potrebujú šnúrky do topánok, osmičiek : ) Alebo farbu na topánky č. 7 :) A keď chceli topánky č.12., tak som ich poslala do športových potrieb, nech si k nim dokúpia veslá : )

 

 

Aké najnevšednejšie príbehy na ulici ťa „postretli“...?

Stretla som sa žiaľ aj s nadávkami, násilím. Jedna bezdomovkyňa, veľmi dobrá žena, moja priateľka Anka S. si raz kúpila noc v ubytovni a upila sa k smrti. Denne žijete s príchuťou smrti za chrbtom. Raz som tiež pojedla lieky, zapila ich alkoholom, ale zachránili ma. Neviem prečo. A vždy sa ku mne v nemocnici správali ako ku človeku. Veľmi milo. Som rada s ľuďmi. Raz som sa zo srandy išla pýtať o prácu predavačky, tak mi povedali, že potrebujú 18-ročné babenky s 18-ročnou praxou. A na to ja technický preukaz nemám...: )

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?