Neobyčajne obyčajný príbeh..

Autor: Lucia Kvapilová | 22.9.2015 o 7:13 | Karma článku: 3,63 | Prečítané:  682x

Sedela som hneď vedľa masívnej spovednice košickej dominantny - Dómu sv. Betty..Vieeem, nepatrí sa načúvať, ani pozorovať..Ale tak mimovoľne zrakom som surfovala po za sebou zoradených priam zosobnených kôpkach hriechov...

 Mala som aj v úmysle pridať sa k nim.Totiž - Za starých rodičov mala byť akási "xyz" výročná omša a moc sa tomu nedalo vyhnúť.Za mnou hovela celá široká rodinka, listovala v modlitebných knižočkách, sústredená a vôbec im nevadilo, že ma to ruší !Aj keď som sa tvárila mimoriadne kajúcne...a najmä mimo...Mám problém otvoriť sa v takýchto chvíľach.Keď na mňa dýcha esencia rodičovstva, atd..To by som sa najradše vtelila do princeznej Lady a šepla magické slová: „Hmla predo mnou, hmla za mnou.“Ale ja nie som princezná...A realitu si musím vychutnať bez druhých klapiek a repríz.A klimatických zmien.Bucľaté sošky anjelov, klenby plné svätcov, ktorí sú už "za vodou",akurát kus reality na lavici menom" Jožo + Maja"..A povedľa deti šprtajúce sa v nose, tetky jastrabým zrakom čekujúce situáciu...S hlavným hrdinom mnou uprostred domnelého kľudu posvätných vôní s brutálnym chaosom vnútri.Z malej búdky so zamrežovaným oknom začali vychádzať prvé šťastné duše, priam akoby vyprané v prášku Ježiš ultra.„Ja nejdem.“, to boli jediné slová, ktoré sa preháňali mojou ako Sahara vyzmizikovanou hlavou...Slabosť silných...alebo sila slabých...Tu sa moc vymýšľať poetizmy nedá...a ani vyhováračkovať neoplatí..Vedľa mňa si sadol akýsi chlap v stredným rokoch.Tiež už naňho zapôsobil "odhriechovač" v spovednej práčke.Len sa tak knísal v reumatickej lavici a donekonečna opakoval slová: „Vedel som, že ma miluješ. Vedel som to. Cítim to tak. Že ma miluješ“...Skamenela som..Argumenty vyšumeliOdrazu som len strašne zatúžila, aby som to pocítila tiež.Nejakú zmenu.Život.Nielen prázdne prešľapovanie na zastávke zvanej Túžba.Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že moja hrdosť, strach, obavy, spaľujúca úzkosť, to sú len slabí pešiaci na šachovnici života.Prvýkrát som si uvedomila, že meniť sa musím, pretože o tom je životO opúšťaní starých precedensov a vytváraní nových, zdravších..Chcem žiť.Cítiť sa slobodne..Kašľať na to, čo si kto hovorí.Podstatné je to, kým som vnútri.Aj keď svet beží naopak, raz ma dobehne. Lebo cítim, že ja sa krútim v tom správnom smere.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?