“Mami, musíme ťa tu nechať , pretože máš stále bolesti. Pán doktor ťa bude liečiť. Prídem za Tebou. A Martinko tiež.”
Nasleduje odborné vypísané " doktorské" písmo: “Kam by ste išla? Musím vás predsa vyšetriť!
Bolí vás niečo? A iné ťažkosti nemáte? Beriete nejaké lieky? Máte ich so sebou? “
Veľkými tlačenými písmenami zaznamenaný stručný odkaz sestry: “Teraz budete spať!”
Opäť odborne vypísané kostrbaté písmená: “Zostanete niekoľko dní na izolačke. Viete, čo to je? Taká malá nemocnička u nás. Vyplazte jazyk.Zodvihnite ruky. Teraz nohy...”
Tlačený škrabopis cez dva riadky uprostred papiera: “Sadnite si k stolu. Budete obedovať.!”
A neskôr tým istým písmom: “Ľahnite si do postele. Dcéra za vami dnes pride. Čakajte, nikam nechoďte.”
Takmer súvisle pokračuje písmo ďalej: “Prišla za vami dcéra, ale ste spali. Nechcela vás budiť a tak vám tu nechala odkaz. Peniaze tu nemáte, ale nechala vám kávu a banány.”
Žensky úhľadné písmo podobné písmu z prvého riadku: “Ahoj Mami, to som ja, Marta. Bola som tu, ale akurát si zaspala.Dôchodok som ti zobrala, treba vyplatiť nájom, atď. Punťovi dávame jesť. Mami, musíš tu zostať. Aby ti bolo lepšie. Čo ti tu vlastne chýba? Nemôžeš byť doma sama – pochop! Už musím ísť. Ahoj.Martinko posiela božtek.”
Trasľavou stareckou rukou napísané a dvakrát podčiarknuté : “Nescem tu byť. Potrebuju ma mojo zvieratká. Povecte to dochtorovi. Scem ísc domov.”
Nasleduje odborný škrabopis: “Pani Tóthová, vidím, že sa máte lepšie. Už si u nás zvykáte, však ? Prečo plačete? Popočúvam vám srdiečko a pôjdete na slniečko, dobre? Odteraz budete doma tu...“
Tu sa papier končí...
Kde sa skončia naše neviem...
